Štedrovečerný stôl prestretý pre jedného. Píše Michal Zoldy.
Už je to ôsmy rok čo budem na Štedrý deň večerať sám….. ale to nič, to je v poriadku. Ak je človek „obojživelník“ a dokáže byť s ľuďmi ale aj sám, je to, ako sa dnes moderne hovorí, v pohode. Od malička sme trávili biele Vianoce v Banskej Štiavnici u starej mamy štyria – za stolom pri bohatej večeri stará mama, otec, mama a ja. Až do roku 1990….. najprv odišla na druhý svet stará mama, v roku 1991 môj otec….. a potom sme zostali s mamou dlho sami, až do roku 2015, kedy ma opustila aj ona. Odvtedy trávim Vianoce sám a zvykol som si. Mám kam ísť, to by nebol problém, mohol by som ísť na dolniaky k priateľke. Ale mne to takto vyhovuje. Mám nahraté kazety s mamou pod stromčekom v rokoch 1996 – 1999, takže si ich večer budem prehrávať, spomínať a nebudem sám. Je dobre, ak má človek taniere, príbor a stôl, za ktorým môže večerať, hoci aj sám…. aj strechu nad hlavou, lebo sú ľudia, ktorí nemajú ani to.
Šťastné a veselé všetkým mojim priateľom.
Ilustračná foto Depositphotos.com
